reklama

Nehanebný svet

Ako sa mení svet, ako sa mení naše okolie, ako sa meníme my, je náš svet ešte reformovateľný, alebo môžeme sa učičíkať predstavou, že ľudstvo je už na vrchole svojho blaha? Otázky, ktoré si kladiem každý deň pod vplyvom šokujúcich správ, ktoré bubnujú na svedomie človeka, ak ešte nejaké má. Áno, človek voľakedy a dnes, povedzme v dobe našej mladosti a dnes. Človek pred priemyselnou revolúciou a po nej. Človek pred dvoma svetovými vojnami a človek po nich. Človek  novej éry počítačov, mobilov, dronov, človek – dešifrovateľ, otvárajúci všetky tajné správy, mapujúci pomocou satelitov každý pohyb na zemi, človek odhaľujúci mutácie mikróbov, človek kontrolujúci životné pochody ľudstva. Všade je prítomný človek úspešný, dobyvateľ vesmíru. Obraz nášho sveta teda spočíva v sebestačnosti človeka. Ale prečo potom toľko zlyhaní? Prečo nám život uniká pomedzi prsty?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Musíme priznať, nie sme schopní dešifrovať naše vnútro, nie sme schopní odhaliť ani pomocou najmodernejšej techniky úbohosť našej duše, povedzme to rovno tak vzdialenej od Boha Stvoriteľa. Čím väčšia je táto vzdialenosť, tým viac strácame nad sebou kontrolu. Tam, kde je Boh autorita, platia pravidlá. Niekto bude namietať, že nás zväzujú a robia neslobodnými. Ak je sloboda voľba dobrého, sú našou najväčšou ochranou. Sú mantinelmi, za ktoré sa už neodporúča ísť. Sú poznaním, že všetko je nám dovolené, ale nie všetko nám prospieva. A predovšetkým nám hovoria o tom, čo je dobré a zlé pre našu dušu a telo, jednoducho nazývajú hriech hriechom, sebectvo sebectvom, vraždu vraždou. Čo je svet svetom, vždy bolo dobré, keď prevládala logika zločinu a trestu. Nedochádzalo k zmiešavaniu pojmov a človek si zachovával určitú jednoznačnosť. Nebolo možné nazvať hriech čnosťou a vystavovať ho na obdiv. Každý vedomý si hriechu sa hanbil, skryl sa, odišiel do úzadia, pokiaľ v tom najlepšom prípade sa z hriechu nevyznal pred samým Bohom. Vždy na svete boli hriešni ľudia, ale povedzme si úprimne, boli tak nehanební, že vnucovali svoj hriech druhým a používali na to všetky dostupné prostriedky? Dnešná relativizácia hriechu odbúrava všetky hranice, pred ničím sa nezastaví, nepociťuje hanbu, dnešný svet nemá hanbu. Nehanbíme sa, keď deti učíme sexuálnym praktikám, ktoré ich duševná úroveň nemôže pochopiť. Nehanbíme sa, keď prezentujeme a dokonca zákonom žiadame mutovanú formu rodiny, nehanbíme sa, keď s hriechom vychádzame na svetlo a žiadame ostatných, aby ho prijali za svoje. Mocnosti sa nehanbia, keď nedodržiavajú dohody, keď okupujú územie cudzieho štátu, keď rozširujú lživú propagandu a pravda sa nehodí do ich strategického plánu. V takejto situácii nás nič už nemôže prekvapiť. Ani to, keď niekto postaví pomník zločincovi. Veď všetko je dovolené, všetko smieme. Niet zábran, niet prekážok. Sme vzdialení od Boha a konáme v mene falošnej slobody na základe našej dočasnej sebestačnosti. O človeku, ktorý morálne klesol hovoríme, že nemá hanby. A to môžeme dnes povedať aj o našom svete. Nemá hanby. 

Dagmar Babčanová

Dagmar Babčanová

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Sledujem spoločenskú situáciu a cítim vnútornú potrebu sa k niektorým veciam vyjadriť. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu