Goetheho Faust prichádza na konci života k záveru, že „zaslúži len ten slobodu si s žitím, kto denne o ňu bojuje". Podľa toho by dávka našej slobody mala zodpovedať dávke našej každodennej bojaschopnosti. Nepopieram, že nastávajúce prezidentské voľby sú tiež súčasťou obrany našej slobody. Majú vyjadriť túžbu slobodného človeka po pravých hodnotách, po spravodlivosti a dodržiavaní práva, po kultivovaných ľudských vzťahoch.
Môj kandidát na slovenského prezidenta by mal mať niekoľko neodmysliteľných preferencií:
Mal by byť človekom, ktorý dobre pozná našu komunistickú minulosť. Nemal byť iba pasívnym pozorovateľom neľudských praktík komunistického režimu, mal sa vedieť postaviť proti aj za cenu straty vlastnej slobody, aby dokázal, že s odsúdením totalitného režimu to myslí naozaj vážne. Pretože minulosť ovplyvniť už nedokážeme, ale minulosť dokáže ovplyvniť nás a neodvratne zasahuje našu budúcnosť.
Môj prezident mal byť v minulom režime dostatočne prezieravý a jeho negatívne stránky využiť na obohatenie svojho charakterového potenciálu. Mal sa cvičiť v odvahe, aby teraz ako prezident neochaboval v snahe čeliť novým pokusom o totality rôznych typov. Skúsenosť naznačuje, že pohodlný, konzumný štýl západných demokracií obral svojich občanov o bdelosť. Ich obranné funkcie proti deviantnému spôsobu myslenia zleniveli, ak nie načisto zlyhali. Môj prezident by mal na základe preukázanej odvahy v minulosti včas rozpoznať deštrukčné vplyvy a odvážne zareagovať. Mal by jednoznačne a presvedčivo zahnať do kúta aj „veľkého populistu".
Môj prezident by mal mať pevnú vieru v Boha, ktorú preukazuje v svojom osobnom živote. Vzhľadom na to, že viera je nemerateľnou metafyzickou hodnotou, nemal by sa ňou oháňať v kampani, pokiaľ to s vierou naozaj myslí úprimne. Jeho osobný vzťah k Bohu by mal prekonať všetky ľudské nedostatky ako je závisť, neprajnosť, pýchu, prehnané sebavedomie. Mal by vedieť odovzdať pozíciu v nádeji, že ten po ňom môže byť lepší a môže priniesť niečo nové. Takýto prejav politickej veľkorysosti v našej politike značne absentuje. Odísť a začať od znova. Je to naozaj ťažké. Ale nemal by prezident vedieť vždy začať odznova?
Môj prezident by mal vzbudiť slzy vďačnosti aj u rehoľných sestričiek, ktoré ešte nezabudli na jeho právnické služby v dobe, keď nemal nikto odvahu postaviť sa na ich stranu.
Môj prezident by mal mať usporiadanú rodinu, manželku, ktorá dokázala stáť pri svojom mužovi aj vtedy, keď prišiel o prácu a ona sama hrdinsky živila rodinu so štyrmi deťmi. Takejto žene by titul slovenskej prvej dámy naozaj právom patril.
Uviedla som iba 5 daností pre kandidáta podľa môjho gusta. Možno je to málo, možno priveľa. Jedno je však isté, môjho prezidenta môže reprezentovať iba jeden z možných kandidátov. Uhádnite, ktorý....Ak ho nenájdete na prvých priečkach nie je to preto, že nie je ten najlepší. Je to preto, že jeho kvality slovenská verejnosť doteraz nedokázala oceniť.